Len tak na začiatok

     

         Ciao! Buongiorno! Salve! Zdravím takto, kedže sme teraz tak trochu v talianskom svete. Ani poriadne neviem, čo ma to napadlo vytvoriť tento blog. Ale najskôr by som sa asi chcela podeliť o túto "lásku" s rovnakými bláznami do Talianska ako som ja, no a v druhom rade nemôžem večne otravovať amíkov na "fejsbuku" (niektorých už antitaliansky kvôli mne orientovaných :D ) s mojimi príspevkami. Takže som sa tu vlastne prišla vyšantiť. Tento môj cit k Italii budem volať amore.

       
        Moja amore story má neurčitý začiatok, ale netrvá až tak dlho, akoby si niektorí mysleli, kedže som prvýkrát bola v tejto čižme až v roku 2008. Bol to len vrchný lem čižmičky a to severné Lignano, a dovolila by som si povedať, že vtedy moc veľká iskra nepreskočila.

Počasie bolo celkom ok, ale Talianov akosi pomenej, a ja som prišla do Talianska lebo som chcela vidieť Talianov a veľa Talianov, a namiesto toho sem tam Talian a všade cudzinec, Slovák aj Čech, Maďar aj Rus; no a v reštauráciách akosi viac hranoliek a palaciniek ako pizze a cestovín. Takže moja prvá talianska destinácia bola super výber pre kamošky, ale pre mňa nevydarené rande, alebo som sa len ja akosi pohybovala po zlých uličkách...

       

       Roku 2009 som mu dala druhú šancu a vybrala som sa južnejšie, do večného mesta. S Rímom už preskočila riadna iskra a pomaličky sa rozbiehala amore story. Hneď som bola omámená jeho šarmom. Pomaly som odhaľovala jeho pýchy, historické monštrá ako Colosseo alebo Panteon, neuveriteľlné staroveké Rímske fórum, čarovné Španielske námestie či najromantickejšiu Fontánu di Trevi. No a Rím nie sú len architektonické skvosty, ale aj mesto plné krásnych ulíc, či už tých
historických, ktoré sú zaplavené vôňou najlepšieho espressa na svete, alebo moderných a nákupných ulíc ako napríklad Via dei Condotti, kde nájdete najluxusnejšie obchody na svete. Tiež je to mesto jedla, zábavy a nočného života, no predovšetkým je to mesto lásky, áno presne tak, mestom lásky, žiaden Paríž ani Benátky, ale Rím! 

       
       Toho roku mi nestačilo a preto som sa vybrala za svojou amore ešte raz a rovno dole na juh do Kalábrie. Krásne tyrkysové more, konečne veľa ale naozaj veľa Talianov, hromada chutného jedla a teplo, ktoré mi riadne rozprúdilo krv v žilách, spôsobili, že som sa zamilovala a to navždy.

          Celý rok som netrpezlivo čakala na leto, aby som sa do Kalábrie mohla opäť vrátiť. Každý okamžik som si užívala naplno, no stále toho bolo málo, tak som k tomu pridala aj Kampániu...ach...

          Musela som si povzdychnúť, lebo práve ona sa mi stala osudnou. Tu sa zmiešala amore s vášňou a vzniklo niečo, čo mi prúdi telom ako droga. Tu som si zamilovala to jedlo, rozmanité no jednoduché, jeho vône a chute, aké nikde inde nenájdete; ľudí plných života a temperamentu, usmiatych a otvorených; romantické no vždy hlučné uličky, tie najkrajšie pláže Amalfitánskeho pobrežia a nesmiem zabudnúť na citróny a ich všade prítomnú prenikavú vôňu! Nečudujte sa, že som sa zamilovala dvakrát a rozhodla sa tu študovať a na nejaký čas usadiť. A ktovie, nejaký čas môže znamenať aj  "per sempre" ;)