nedeľa 23. novembra 2014

Mesto módy

Il duomo di Milano
 
Il duomo di Milano
        V Miláne som bola minulý týždeň prvýkrát v živote. Nikdy ma to tam nejako nelákalo, ale keďže som tá "milovníčka Talianska", ako ma nazývajú viacerí moji kamaráti, hovorím si, že sa tam teda vyberiem. S kamoškou sme si teda urobili veľmi krátky výlet. Neplánovali sme tam byť nejak dlho, hlavne vidieť známe Duomo di Milano, Galeriu Umberto a moju vysnené Teatro alla Scala, no a potom nejaký ten shopping. Veď čo by to bol za výlet v Miláne bez nakupovania.
Il duomo di Milano
      To boli prvotné plány, no realita o niečo iná. Hneď na začiatok by som upozornila na fakt, že s Milánom to bude niečo podobné ako s Neapolom, buď sa vám zaryje hlboko pod kožu, ba až do srdca alebo si ho s radosťou pozriete, nad pár vecami ohrniete nosom a najbližšiu návštevu si naplánujete najskôr o 10 rokov. Možnosť "nenávidieť a nepáčiť" ako milovníčka vynechávam. Isto chápete prečo, veď by som išla sama proti sebe. No a v tomto konkrétnom prípade sa nestotožňujem ani s jedným výberom, keďže najbližšia návšteva o 10 rokov by znamenala dlhý odklad jedného z mojich zatiaľ nesplnených snov. Takže najbližšia moja návšteva Milána bude hlavne o dlhej róbe a zimomriavkách po celom tele pri počúvaní opery v La Scale.
Teatro alla Scala
     Krátko po vystúpení z vlaku na hlavnej stanici nás ohúrili jej rozmery, hneď sme si pomysleli, že aká stanica také mesto, čo aj bolo. Pešo by sa ho objavovať vybral naozaj len blázon, čiže my. Možno aj kvôli obrovským otlakom a pľuzgierom na nohách sme nad viacerými vecami ohrnuli nosom, než by sme boli uchvátené, omámené alebo zamilované. Ale zas treba povedať, že nikdy nespoznáte mesto spoza skla autobusu, taxíka alebo iného dopravného prostriedku. No a keď si odmyslím všetkých tých turistov, podotýkam, že je koniec novembra, čo nie je obľúbený mesiac pre turistov; a tiež všetkých bielych, čiernych aj zmixovaných predavačov hocičoho, tak to bolo celkom fajn. Veď si predstavte, že len vystúpite z metra na námestí duoma, ohromený tou obrovskou typickou nádhernou stavbou, za ktorou ste sa tam tak hnali, a hneď sa okolo vás zhlukne kopa otravných predavačov náramkov, fotiek a zrna. Áno presne tak, otravný človek, už z diaľky pokrikujúci "bejby aj lav ju", s hŕstkou zrna a spolu s ním húfa holubov, ktorí si z vás urobia doslova bidlo. No a je po radosti, momentálne sa len modlíte aby vás "neobšastnil" niektorý z holubov zvyškami zrna od niektorého z nadšených pravdepodobne japonských turistov, ktorý si spokojne obzerá fotku s konkrétnym holubom na ruke a niekde v pozadí sa týči Duomo. Veď čo tam po ňom, v Miláne sú hlavné holuby. No a tak po dvadsiatom prvom priblíženom predavačovi rôznych elementov sme sa šli pozrieť dnu do duoma, kde majú chvalabohu vstup zakázaný. Znova ohromené, uchvátené, situácia nachvíľku zachránená, až kým sme v strede tej nádhery nezazreli výstavný kus nejakého sochára, tak trocha nevhodný do tohto prostredia. To by ale bolo ešte ok, no obchod so suvenírmi v strede kostola? Ale tak iný kraj, iný mrav a iné hodnoty. Ideme ďalej. Hneď vedľa na námestí sa nachádza slávna nákupná zóna Galéria Umberto, kde sme si troška popásli oči na detailne vyzdobených výkladoch obchodov slávnych značiek a okolo idúcich vkusne poobliekaných ľuďoch. Nie nadarmo sa hovorí: Miláno, talianske mesto módy. Je to naozaj tak, chvíľu sme sa akoby zmrazili a vžili do prostredia šarmantných, v oblekoch poobliekaných a hlavne telefonujúcich Talianov. Niektorých sprevádzali aj ženy, odeté od hlavy po päty v Gabbane, Prade či Guccim. No hneď sme sa utešili, že raz aj my si niečo také doprajeme a súčasne sme sa vybrali do obchodov troška nižšieho stupňa cenovej kategórie a splnili si milánske nákupné povinnosti. No aj tu musím spomenúť, že na juhu sa nakupuje oveľa lepšie, na vysvetlenie stačí len, že "za menej peňazí viac muziky". Pri nákupných obchôdzkach sme sa aj zatúlali do neznámych častí, kde nás však vždy potešil nejaký architektonický skvost, ktorý sme pôvodne nemali v pláne navštíviť, a tak nám nechcene spríjemnili milánske potulky.



Galeria Umberto

     Aj keď je to naozaj veľmi pekné mesto, ktoré sa môže pýšiť mnohými vecami, pre mňa je to čiastočne aj sklamanie, pretože som od neho očakávala viac. Komerčnosť, turizmus, luxus a predháňanie kto má viac sú slovami, akými by som ho opísala ja. Typickú "talianskosť" tu len tak nenájdete. Namiesto usmiatych otvorených výrečných ľudí vás nevšímajúc obchádzajú uponáhľaní, alebo akoby sa za peniazmi honiaci ľudia. No a namiesto srdečných ľudí, ktorí vás aj zadarmo ponúknu na ulici domácim produktom, tu nájdete predavačov s predraženými produktami, ktoré majú od domácich naozaj veľmi ďaleko. No isto sa nájdu aj ľudia, ktorí naň nedajú dopustiť, veď sto ľudí sto chutí, a s kopou papierových bankoviek vo vrecku by som to možno tvrdila aj ja, alebo som ho len spoznala z troška iného uhla. Neviem, no podľa mňa som sa len uistila v mojom presvedčení, že "juh je juh"a Miláno ostane typickým priemyselným, vyspelým, módnym, no chladným mestom.





Galeria Umberto


 






Socha kráľa Viktora Emanuela II.

1/350 stanice :D


nedeľa 9. novembra 2014

CALAMARATA

                                  Stredomorský pokrm z "kalamárov"


       Calamarata je typickým stredomorským pokrmom, podávaným ako prvý chod. Názov je vytvorený od slova kalamár, čo je druh morského plodu. Milovníci stredomorskej kuchyne, čiže rýb a morských plodov isto vedia o čo ide. Calamarata je aj druh cestovín, ktoré sa vyrábajú exkluzívne pre tento typ pokrmu, keďže obrúčkovitým tvarom pripomínajú nakrájané kalamáre. Je to obľúbené jedlo najmä v častiach južného Talianska, kde existujú aj iné odrody tohto receptu ako napríklad calamarata napoletana, kde okrem kalamárov nájdeme aj vongole či gamberi.

Typ cestovín "calamarata"
Ingrediencie a množstvá pre 2 osoby:
300 g kalamárov malej alebo strednej veľkosti
150 g cherry paradajok
2 zväzky petržlenu
2 lyžice olivového oleja
2 strúčiky cesnaku
štipka čili
50 ml bieleho vína
soľ
čierne korenie
cestoviny typu calamarata








Kalamáre si nakrájeme na kolieska 







       
Odparujúce sa víno, stav pred pridaním paradajok
       Myslím, že v našich slovenských končinách kúpime už vyčistené a tým pádom k príprave hotové kalamáre. Čiže si už len ich telo nakrájame na cca 1,5 cm široké obrúčky, hlavonožnú časť kalamára nakrájame na malé kúsky. Na rozohriatom olivovom oleji pražíme štipku čili, prekrojené strúčiky cesnaku a kalamáre približne 5-6 minút, potom zalejeme vínom. Keď sa takmer celá časť vína odparí, pridáme na polovice nakrájané cherry paradajky, osolíme a okoreníme podľa vlastnej chuti. Varíme 10-15 minút na strednom ohni a nakoniec pridáme nadrobno nasekaný petržlen. Medzitým si uvaríme cestoviny, dbáme nato aby sa nerozvarili. Pred cedením pridáme žufanku vyvarenej vody z cestovín do panvice s kalamármi. Potom pridáme precedené cestoviny a ešte nejakú minútku dve povaríme aby sa zmiešali chute. Podávame ozdobené petržlenom.


                                                           




                                                                BUON APPETITO!






                               

Pasta ai peperoni

                               Cestoviny s červenou paprikou


     Keď mi prvýkrát jedna z mojich talianských kamarátok hovorila o tomto jedle, vôbec ma nezaujalo. Veď čo by bolo dobré na cestovinách s paprikou. No po malom uvážení a následnom experimente som zistila, že opak je pravdou a tvrdenie kamošky "Frančesky", že ide o jedno z najrýchlejších a najjednoduchších cestovinových pokrmov na prípravu, vôbec nebolo prehnané. Odvtedy je toto jedlo jednou z možností vždy, keď mám "ťažký" deň a v kuchyni sa mi nechce tráviť veľa času. 

Ingrediencie a množstvá pre 2 osoby:
2 veľké červené papriky
200 g cestovín 
2 strúčiky cesnaku
olivový olej
1 zväzok jarnej cibuľky
čierne korenie
oregano
soľ
čili podľa vlastnej chuti a uváženia
parmezán
listy bazalky na ozdobenie

  Na olivovom oleji pražíme čili, jarnú cibuľku oregáno, potom pridáme papriku, čierne korenie a pretlačený cesnak. Osolíme a pražíme do mäkka cca 15 minút za občasného miešania, aby nám paprika neprihorela. Medzitým si dáme variť cestoviny do osolenej vody, dávama pozor aby sme ich neprevarili. Tesne pred ocedením pridáme žufanku varenej vody z cestovín k paprike a minútku povaríme, potom pridáme precedené cestoviny a opäť necháme prejsť varom na 2 minúty aby sa premiešali chute. Hotové jedlo posypeme strúhaným parmezánom, ozdobíme bazalkou a podávame.

                                                       
   

                                                               Buon appetito! 
        

Mrkvičková "pomáda"

              Každý z nás pozná momenty, kedy náš mlsný jazyk spolu s mozgom tvoria rôzne plány, kde by a hlavne čoby posunuli do už takmer plného tráviaceho traktu. Teda ide o chuť, kedy by sme "zmlsli" len niečo malé, "nehriešne". Ja som si presne v takomto momente vymyslela túto super "mňam mňam" mrkvovú nátierku. Určite je vhodná aj ako talianské predjedlo, alebo pomazánka na slovenské očká alebo chlebíčky.

Ingrediencie:
3 stredne veľké mrkvičky
2 lyžičky chrenu
250 g neochuteného nátierkového masla
štipka chili
petržlen
soľ
čierne korenie

V mojom prevedení aj:
chlieb dlháň opečený z oboch strán v rúre
šalát rukola dochutený syrom, olivovým olejom, "balzamikom" a soľou


     Mrkvičky nastrúhame na najmenšom strúhadle a zmiešame so všetkými ostatnými surovinami. Čiže s maslom, chrenom, nadrobno nasekaným petržlenom, čiernym korením, štipkou čili a podľa chuti aj dosolíme. Natrieme na opečený ešte teplý chlebík, ozdobíme a podávame.

                                                  BUON APPETITO!



utorok 4. novembra 2014

Un dolce davvero favoloso

                                 Strúhaný tvarohovo-smotanovo-pudingovo-citrónový koláč


      Podľa mňa neexistuje nik, komu by nechutil tento úžasný, celkom známy koláč. No v tomto prevedení je trocha iný, lepší :D, keďže je to ďalší koláč, ktorý som si trocha upravila pridaním šľahačkovej smotany a smotanového pudingu. Výsledkom je neuveriteľne jemný, na jazyku sa rozplývajúci zázrak. Poďme teda nato.

Ingrediencie a množstvá:
cesto
400 g hladkej múky
180 g práškového cukru
250 g masla
5 žĺtkov
6 PL kakaa
jedno 13 gramové balenie prášku do pečiva

plnka
500 g tvarohu
200 g práškového cukru
1 vanilkový cukor
5 bielkov
citrónová kôra z jedného väčšieho citróna
200 ml sladkej šľahačkovej smotany alebo sladkej smotany na šľahanie :D
1 smotanový puding

Cesto:
Zo všetkých ingrediencií si dôkladne vymiešame tuhé cesto, ktoré rozdelíme na dve časti ( cca 60% a 40%) a dáme stuhnúť na cca 1 hodinu do chladničky.
Plnka:
Tvaroh, citrónovú kôru, práškový cukor a vanilkový cukor spolu riadne rozmiešame, postupne opatrne pridávame vyšľahaný sneh z bielkov a nakoniec  vyšlahanú smotanu s pudingom. ( Sneh aj smotana musia byť pred pridaním k tvarohu vymiešané tak, že keď si misu so zmesou obrátime nad hlavou ostaneme bez ujmy :D).

Po hodinke väčšiu časť stuhnutého cesta rovnomerne nastrúhame väčším strúhadlom (na syr) na vymastený  a múkou vysypaný plech. Potom nanesieme tvarohovú zmes a navrch postrúhame zvyšné cesto. Dáme piecť na cca 30 minút do vyhriatej rúry na 180°C. Po vychladnutí môžme posypať práškovým cukrom.

     Týmto úplne jednoduchým koláčom sa zavďačíte isto aj náročným mlsným jazýčkom, ba dokonca chutil aj "tvarohonemilníkom."

                                                              BUON APPETITO!





piatok 24. októbra 2014

Farfalle ai funghi secchi con panna acida

                Cestovinôčky so súšenými hríbmi a kyslou smotanou

      Tak trochu recept slovensky okorenený, kedže som sem "vtisla" kyslú smotanu, a to len preto lebo som momentálne nemala po ruke normálnu, no výsledok stál rozhodne za tento experiment. 

Ingrediencie a množstvá pre 2 osoby:

200 g cestovín
2 plné hrste sušených hríbov  
zväzok mladej cibuľky
200 ml kyslej smotany 
olivový olej 
1,5-2 dcl mlieka
oregano
2-3 strúčiky cesnaku 
čierne korenie
soľ
parmezán na posypanie

Na začiatok zalejeme hríby mliekom na cca pol hodiny aby zmäkli. Po uplynutí doby hríby precedíme a mlieko odložíme. Potom na oleji pražíme nadrobno nakrájanú mladú cibuľku, cesnak a hríby cca 3-4 minúty. Zalejeme mliekom a varíme kým sa približne polovica mlieka odparí, potom pridáme soľ, oregano a čierne korenie. Nakoniec pridáme kyslú smotanu a privedieme k varu na ďalšie 3-4 minúty. Medzitým si uvaríme cestoviny, ktoré zmiešame s omáčkou na panvici a ešte minútku dve spolu necháme prejsť varom aby sa chute zmiešali. Cestoviny nikdy nečakajú na omáčku, ale omáčka na ne! Podávame postrúhané syrom.
 
                                                                      Buon appetito!


Jablčkovo-orieškový dolce s piškótami a pudingom

    Celkom obšírny názov, ale aspoň sa rýchlejšie zorientujete o čo ide. Od babičky som po poslednej návšteve dostala riadnu výslužku jabĺčok, keďže sa tento rok dosť pošťastilo, tak som sa rozhodla upiecť koláč. Po internete som "gúglila a gúglila", no žiaden ma až tak nezaujal, tak som si tento vymyslela, alebo lepšie povedané poskladala z viacerých. Ja viem, niekedy mi človek nevyhovie, ale viem sa vynájsť a pomôcť si sama, a výsledok jednoznačne stojí zato.

Ingrediencie na normálny veľký plech:

Cesto:
300 g polohrubej múky
5 vajíčok
200 g cukrovej múčky
13 g balenie kypriaceho prášku do pečiva
200 g masla
200 ml mlieka
šťava a kôra z polovice citróna

Plnka:
1,5 kg jabĺk (váha po očistení a nakrájaní, čiže bez šupky a jadierok)
30 g masla
2 lyžičky škorice
7 kopcovitých lyžíč cukru
3 vanilkové pudingy
piškóty

Posýpka:
100 g hladkej múky
70 g masla
37 g cukru
1 vanilkový cukor
3-4 hrsťe vlašských orechov
Pikao na ozdobenie :D

Zo všetkých surovín si vypracujeme hladké cesto, ktoré vylejeme na vymastený, múkou vysypaný plech. Ošúpeme a očistíme aj z vnútra jabĺčka, a následne ich nakrájame na menšie kúsky, alebo tenké plátky. Vo veľkej panvici alebo hrnci roztopíme maslo a pridáme nakrájané jablčka, ktoré popražíme spolu s cukrom a škoricou, prikryjeme a dusíme. Jablká pustia šťavu ale aj tak občasne premiešame, aby neprihoreli. Keď zmäknú, pridáme pudingy rozmiešané v 5 dcl vody a za stáleho miešania varíme ešte 5 minút. Odstavíme a pripravíme si posýpku z múky, masla cukru a vanilkového cukru. Jabĺčkovo pudingovú zmes rozdelíme na polovicu, prvú nanesieme na cesto, poukladáme piškóty a na ne nanesieme aj druhú polovicu. Vlašské orechy taktiež rozdelíme na polovicu, jednu časť rozmelieme na drobno a posypeme jablkovú zmes, potom rovnomerne roznesieme posýpku a nakoniec posypeme zvyškom orieškov nasekaných na väčšie kúsky. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180°C cca 40 minút (každá rúra pečie inak, čiže je tento čas len orientačný, radšej si koláčik priebežne kontrolujte, no prvýkrát rúru neotvárať skôr ako po 25-30 minútach lebo "nenapučnie"). Po upečení je lepšie ho krájať studený, lebo jablka sa zvyknú "roztekať", no a môžme odzobiť pikaom, ako som to urobila ja, potom vyzerá "eňo ňuňo".

                                                            BUON APPETITO!


 

                                                                                        



streda 22. októbra 2014

Conchiglioni ripieni di carne

      Skvelé jedlo, ktorým si získate každého, či už rodinných príslušníkov, priateľov alebo samú seba, keď si ho navaríte. Skvelo vyzerá, vďaka tomuto obrovskému cestovinovému druhu, no ešte "skvelejšie" chutí. No, a poďme nato, až sa môžte čím skôr zblázniť.

     Ingrediencie a množstvá pre 2 osoby:

200 g cestovín conchiglioni (=veľké mušle)
300 g mletého bravčového mäsa
1 cibuľa
2-3 strúčiky cesnaku
200 ml smotany na varenie
Philadelphia alebo syr v črievku
čierne korenie
soľ
čili
syr na posypanie

Červená omáčka:
200 ml konzerva pasírovaných paradajok
bazalka
oregano
2 strúčiky cesnaku
soľ

Na panvici opražíme nadrobno nakrájanú cibuľku, mäso a cesnak. Pečieme, dusíme, varíme kým nie je mäso hotové, osolíme, okoreníme čiernym korením a čili podľa vlastnej chuti.Potom pridáme smotanu, syr a necháme povariť na 7-10 minút. Zatiaľ si urobíme červenú omáčku, a to tak, že si na panvici opražíme cesnak, oregano, skôr než cesnak zhnedne zalejeme paradajkami. Dochutíme bazalkou, soľou a necháme na 10 minút dusiť. Kým sa dokončujú omáčky, dáme variť cestoviny do osolenej vriacej vody, a precedíme v požadovanom stave "al dente", čiže neprevarené! No a môžme servírovať podľa fantázie a chuti. Ak vám ide len o skvelú chuť, môžte si to jednoducho len všetko "nacapať" na tanier, ak jete aj okom, môžte to urobiť napríklad ako ja: červená omáčka na spodok, a na ňu naplnené cestoviny mäsovou omáčkou. Ešte postrúhať parmezán alebo iný tvrdý syr, prípadne ozdobiť lístkom bazalky a šup šup do bruška.

BUON APPETITO!

                                                     




štvrtok 11. septembra 2014

Spaghetti aglio, olio e peperoncino

       Špagety s cesnakom, olejom a čili sú asi najjednoduchším a najrýchlejším receptom. Zaručene uspokoja chuťové poháriky všetkých, ktorí majú radi jednoduchosť a zároveň si nevedia predstaviť svoj život bez pikantnosti, tak ako ja, kedže čili "pchám" doslova všade. Samotný recept vraj pochádza ešte z pradávnych dôb antického Ríma. Už vtedy ľudia vedeli čo je naozaj dobré a chutné, tak ako to  viem aj ja, kedže si tento cestovinový pokrm pripravujem aspoň raz do týždňa. Veľmi sa mi nečudujte, lebo isto mi dáte za pravdu aj vy, keď ho vyskúšate. Pretože mať pripravené chutné jedlo za 10 minút je snom minimálne každej vyťaženej matky. To už asi moc "trepem", poďme sa teda presvedčiť, lebo sa mi už zbiehajú slinky.

  Ingrediencie a množstvá pre 2 osoby:

250 g špagiet
2 čili papričky (množstvo čili je individuálne podľa lásky k pikantným pokrmom)
2 strúčiky cesnaku
50 ml olivového oleja
petržlen
soľ
parmezán

     Do  vriacej osolenej vody si dáme variť cestoviny. Počas varu dávame pozor, aby sme ich precedili keď sú "al dente" čiže "na zub", čo sa dá jednoducho vysvetliť ako -nerozvarené-! Medzitým na olivovom oleji popražíme nakrájané čili a prelisovaný alebo nadrobno nakrájaný cesnak. Skôr ako cesnak začne hnednúť pridáme žufanku vyvarenej vody z cestovín, necháme minútku vrieť a pridáme precedené špagety, petržlen a soľ. Riadne to všetko spolu premiešame a ešte dve minúty necháme prejsť varom, aby sa zjednotili chute. Môžme podávať posypané parmezánom, čo ešte zvýrazní chuť tohto úžasného jedla.

                                                   
                                                      BUON APPETITO!



streda 10. septembra 2014

Cannelloni ripieni di ricotta e spinaci

Zapekané cannelloni plnené špenátom a ricottou


   Tento vegetariánsky pokrm, podávaný ako prvý chod, je v Taliansku obľúbený na nedeľnom alebo sviatočnom stole. Na jeho prípravu treba troška viac trpezlivosti, hlavne na napĺňanie trubičiek, no o to viac si potom vychutnáme jeho lahodnú chuť. 

Ingrediencie a množstvá pre tri osoby:

cannelloni (podľa potreby na vyloženie dna zapekacej misy, cca 350 gramov)
špenát (mrazený 450 gramov)
2 zväzky mladej cibuľky
4 strúčiky cesnaku
1 ricotta
2 vajíčka
olivový olej
strúhaný parmezán
soľ
čierne korenie

Ingrediencie na bešamel:
50g masla
50g hladkej múky
1/2 l mlieka
muškátový oriešok
soľ
čierne korenie

    
           Do osolenej vody dáme variť cannelloni, a precedíme ich keď sú tvrdšie "al dente", čo je veľmi dôležité, pretože ešte neskôr zmäknú zapekaním v trúbe. Medzitým na olivovom oleji opražíme mladú jarnú cibuľku nakrájanú na koliečka a cesnak. Potom pridáme rozmrazený špenát, ricottu, a povaríme 10-12 minút. Necháme vychladnúť, okoreníme, osolíme, pridáme vajíčka, nastrúhaný parmezán a riadne premiešame. Súčasne uvaríme bešamel tak, že v hrnci roztopíme maslo, pridáme múku a popražíme za stáleho miešania, pridáme mlieko a varíme za stáleho miešania až kým zmes nezhustne. Potom odstavíme, osolíme a dochutíme štipkou čierneho korenia a muškátového orieška. 
           
           Uvarené cannelloni jemne naplníme špenátovou zmesou, najlepšie asi pomocou malej lyžičky a ukladáme do zapekacej misy. Keď máme celé dno zaplnené, pokryjeme bešamelom a dáme do vyhriatej rúry na 180°C zapiecť na cca 30-40 minút, pokiaľ povrch nezhnedne. 


                                               BUON APPETITO!


štvrtok 4. septembra 2014

Plnené šampiňóny

    Tak, a opäť jedno z vegetariánskych, ale veľmi chutných jedál. Šampiňóny sa dajú pripraviť na milión rôznych spôsobov a plniť čím len chcete, a vždy budú zaručene skvelé. Plnené sa v Taliansku väčšinou podávajú ako "antipasto", čiže predjedlo. A tu je taká malá ukážka, čo sa s nimi napríklad dá vykúzliť.
 
Ingrediencie a množstvá pre 3 až 8 osôb (8 v prípade, že ich podávate ako predjedlo):

8 väčších šampiňónov
2 papriky
1 čili paprička
4 strúčiky cesnaku
hrsť čiernych a hrsť zelených olív
2 krajce toast-ového chleba
2 vajíčka
mäkký syr ( napríklad v črievku)
parmezán
oregano
olivový olej
soľ

    Zo šampiňónov vyrežeme "nožky", ktoré nakrájané na malé kúsky spolu s prelisovaným cesnakom, pokrájanou paprikou a čili papričkou opražíme na olivovom oleji, neskôr pridáme aj pokrájané olivy a ešte pár minút popražíme. Odstavíme, necháme trocha prechladnúť, a potom pridáme nalámaný chlieb, vajíčko, mäkký syr, nastrúhaný parmezán, oregano, soľ a všetko spolu riadne premiešame. Vzniknutou zmesou naplníme šampiňóny a poukladáme na plech, pokvapkáme olivovým olejom, môžme ešte postrúhať syrom a dáme piecť do vyhriatej rúry na 180°C približne na 20-30 minút. Podávame s pečivom.

                                              BUON APPETITO!


Zapekané cukety plnené tuniakom

                 Alebo aj ZUCCHINE RIPIENE DI TONNO AL FORNO


    Plnené cukety sú veľmi chutným a najmä ľahkým pokrmom, väčšinou podávaným ako druhý chod "secondo". Je to recept typický pre oblasť Ligúria, čo je oblasť kde sa nachádza mesto Janov, po taliansky Genova. Ja naň nedám dopustiť, pretože cukety a tuniak je super skvelá kombinácia, podľa mňa by sa jedného dňa mohli aj zosobášiť. 
 
 Ingrediencie a množstvá pre dve osoby:

3 cukety
1 cibuľa
1 vajíčko
3 krajce toast-ového chleba
20 gramov strúhaného parmezánu
150 gramov tuniaka v konzerve
2-4 ančovičky (záleží na veľkosti)
hrsť zelených olív
majorán
čierne korenie
olivový olej
soľ
1 dcl vody

Tak a poďme nato:

     Umyjeme cukety a dáme ich celé variť na 10 minút do osolenej vody. Potom opláchneme v studenej vode, odrežeme koncové časti a rozrežeme pozdĺžne na polovicu. S lyžičkou vyškrabeme vnútornú "dreň" cukety, čím si urobíme miesto pre plnku. 
      Súčasne si na panvici opražíme nadrobno nakrájanú cibuľku, neskôr pridáme ančovičky, vyškrabanú dreň cukety; a spolu povaríme 5 minút pridaním 1 dcl teplej vody. 
      V ďalšej nádobe spolu vymiešame "odšťavený" tuniak, nakrájané olivy, malé kúsky chleba a uvarenú zmes z cukety a cibuľky. Nakoniec pridáme vajíčko, syr, čierne korenie, majorán a soľ a všetko spolu poriadne premiešame. 
      Cukety pokvapkané olivovým olejom uložíme na plech a plníme zmesou. No a potom šup šup do rúry predhriatej na 180°C, na približne 30 minút. Sú super ako teplé tak aj studené. 
  

                                                                  Buon appetito!