 |
| Il duomo di Milano |
 |
| Il duomo di Milano |
V Miláne som bola minulý týždeň prvýkrát v živote. Nikdy ma to tam nejako nelákalo, ale keďže som tá "milovníčka Talianska", ako ma nazývajú viacerí moji kamaráti, hovorím si, že sa tam teda vyberiem. S kamoškou sme si teda urobili veľmi krátky výlet. Neplánovali sme tam byť nejak dlho, hlavne vidieť známe Duomo di Milano, Galeriu Umberto a moju vysnené Teatro alla Scala, no a potom nejaký ten shopping. Veď čo by to bol za výlet v Miláne bez nakupovania.
 |
| Il duomo di Milano |
To boli prvotné plány, no realita o niečo iná. Hneď na začiatok by som upozornila na fakt, že s Milánom to bude niečo podobné ako s Neapolom, buď sa vám zaryje hlboko pod kožu, ba až do srdca alebo si ho s radosťou pozriete, nad pár vecami ohrniete nosom a najbližšiu návštevu si naplánujete najskôr o 10 rokov. Možnosť "nenávidieť a nepáčiť" ako milovníčka vynechávam. Isto chápete prečo, veď by som išla sama proti sebe. No a v tomto konkrétnom prípade sa nestotožňujem ani s jedným výberom, keďže najbližšia návšteva o 10 rokov by znamenala dlhý odklad jedného z mojich zatiaľ nesplnených snov. Takže najbližšia moja návšteva Milána bude hlavne o dlhej róbe a zimomriavkách po celom tele pri počúvaní opery v La Scale.
 |
| Teatro alla Scala |
Krátko po vystúpení z vlaku na hlavnej stanici nás ohúrili jej rozmery, hneď sme si pomysleli, že aká stanica také mesto, čo aj bolo. Pešo by sa ho objavovať vybral naozaj len blázon, čiže my. Možno aj kvôli obrovským otlakom a pľuzgierom na nohách sme nad viacerými vecami ohrnuli nosom, než by sme boli uchvátené, omámené alebo zamilované. Ale zas treba povedať, že nikdy nespoznáte mesto spoza skla autobusu, taxíka alebo iného dopravného prostriedku. No a keď si odmyslím všetkých tých turistov, podotýkam, že je koniec novembra, čo nie je obľúbený mesiac pre turistov; a tiež všetkých bielych, čiernych aj zmixovaných predavačov hocičoho, tak to bolo celkom fajn. Veď si predstavte, že len vystúpite z metra na námestí duoma, ohromený tou obrovskou typickou nádhernou stavbou, za ktorou ste sa tam tak hnali, a hneď sa okolo vás zhlukne kopa otravných predavačov náramkov, fotiek a zrna. Áno presne tak, otravný človek, už z diaľky pokrikujúci "bejby aj lav ju", s hŕstkou zrna a spolu s ním húfa holubov, ktorí si z vás urobia doslova bidlo. No a je po radosti, momentálne sa len modlíte aby vás "neobšastnil" niektorý z holubov zvyškami zrna od niektorého z nadšených pravdepodobne japonských turistov, ktorý si spokojne obzerá fotku s konkrétnym holubom na ruke a niekde v pozadí sa týči Duomo. Veď čo tam po ňom, v Miláne sú hlavné holuby. No a tak po dvadsiatom prvom priblíženom predavačovi rôznych elementov sme sa šli pozrieť dnu do duoma, kde majú chvalabohu vstup zakázaný. Znova ohromené, uchvátené, situácia nachvíľku zachránená, až kým sme v strede tej nádhery nezazreli výstavný kus nejakého sochára, tak trocha nevhodný do tohto prostredia. To by ale bolo ešte ok, no obchod so suvenírmi v strede kostola? Ale tak iný kraj, iný mrav a iné hodnoty. Ideme ďalej. Hneď vedľa na námestí sa nachádza slávna nákupná zóna Galéria Umberto, kde sme si troška popásli oči na detailne vyzdobených výkladoch obchodov slávnych značiek a okolo idúcich vkusne poobliekaných ľuďoch. Nie nadarmo sa hovorí: Miláno, talianske mesto módy. Je to naozaj tak, chvíľu sme sa akoby zmrazili a vžili do prostredia šarmantných, v oblekoch poobliekaných a hlavne telefonujúcich Talianov. Niektorých sprevádzali aj ženy, odeté od hlavy po päty v Gabbane, Prade či Guccim. No hneď sme sa utešili, že raz aj my si niečo také doprajeme a súčasne sme sa vybrali do obchodov troška nižšieho stupňa cenovej kategórie a splnili si milánske nákupné povinnosti. No aj tu musím spomenúť, že na juhu sa nakupuje oveľa lepšie, na vysvetlenie stačí len, že "za menej peňazí viac muziky". Pri nákupných obchôdzkach sme sa aj zatúlali do neznámych častí, kde nás však vždy potešil nejaký architektonický skvost, ktorý sme pôvodne nemali v pláne navštíviť, a tak nám nechcene spríjemnili milánske potulky.
 |
| Galeria Umberto |
Aj keď je to naozaj veľmi pekné mesto, ktoré sa môže pýšiť mnohými vecami, pre mňa je to čiastočne aj sklamanie, pretože som od neho očakávala viac. Komerčnosť, turizmus, luxus a predháňanie kto má viac sú slovami, akými by som ho opísala ja. Typickú "talianskosť" tu len tak nenájdete. Namiesto usmiatych otvorených výrečných ľudí vás nevšímajúc obchádzajú uponáhľaní, alebo akoby sa za peniazmi honiaci ľudia. No a namiesto srdečných ľudí, ktorí vás aj zadarmo ponúknu na ulici domácim produktom, tu nájdete predavačov s predraženými produktami, ktoré majú od domácich naozaj veľmi ďaleko. No isto sa nájdu aj ľudia, ktorí naň nedajú dopustiť, veď sto ľudí sto chutí, a s kopou papierových bankoviek vo vrecku by som to možno tvrdila aj ja, alebo som ho len spoznala z troška iného uhla. Neviem, no podľa mňa som sa len uistila v mojom presvedčení, že "juh je juh"a Miláno ostane typickým priemyselným, vyspelým, módnym, no chladným mestom.
 |
| Galeria Umberto |
 |
| Socha kráľa Viktora Emanuela II. |
 |
| 1/350 stanice :D |
