Podľahnúť talianskej kuchyni je ľahšie ako čomukoľvek inému. Nie je to len pizza a pasta, akoby si mnohí mysleli, ale naozaj stovky, ba i tisícky jedál, ktoré sú také dobré, až sú podľa mňa vysoko návykové. Nielen, že sú vynikajúce, ale aj zdravé a bohaté na všetko! Jednotlivé regióny majú svoje preferované ingrediencie a špeciality. Keby som mala menovať všetko, čo ma v konkrétnom regióne oslovilo, a čo mi urobilo doslova "nebíčko v papuľke", vytlačila by som si do "noťasu" riadne diery. Už len pri pomyslení na obyčajné cornetto a cappuccino, ktoré sú štartom do nového dňa takmer pre každého Taliana, sa mi zbieha v ústach "milióntristopäťdesiatsedemtisíc" slín. No tak kde začať...
Základom každej kuchyne je podľa mňa kvalitný extra panenský olivový olej lisovaný za studena, ja som si obľúbila Farchioni, ktorý je dostupný aj u nás. Potom je to určite bazalka, ktorej vôňa a chuť dodá každému jedlu to "pravé orechové"; a tiež paradajky, veľa paradajok rôznej veľkosti, tvaru a skupenstva, haha, tým mám na mysli paradajky čerstvé, pomodorini, čo sú u nás cherry paradajky alebo pasírované vo fľaši či konzerve. Stačí nejaká pasta, a už len z týchto ingrediencií by ste dokázali vyčarovať skvelé jedlo. V mojej kuchyni však nikdy nemôže chýbať ani cesnak a čili papričky, ktoré "pchám" takmer všade. A takí milovníci talianskej kuchyne ako ja, majú doma vždy k dispozícii minimálne desať druhov cestovín: farfalle, penne, rigate, lasagne, spaghetti, macaroni, vermicelli, cannelloni, linguine, tagliatelle, orecchiette, a tak by som mohla pokračovať a zapísať aj ďalšie štyri riadky. Čo sa u nás na Slovensku cestovinových pokrmov týka, väčšinou je to pasta alla "co
dům dal", do cestovinovej omáčky, ktorú u nás väčšinou servírujeme na cestoviny, ktoré sú už na tanieri, nahádžeme všetko od kukurice, šunky, šampiňónov cez olivy, párky, papriku a neviem čo všetko ešte. A taktiež ich nikdy nezabudneme prevariť alebo aj rozvariť. Ja tu teraz podľa Vás zo seba robím veľmi múdru, ale aj mne trvalo kým som sa naučila variť naozaj kvalitné a chutné cestoviny a hlavne "al dente", čo znamená "na zub", čiže nerozvariť! Každý druh cestoviny je iný a má rozdielnu dobu varenia, tie najkvalitnejšie cestoviny z tvrdej pšenice tzv. semoliny sa varia dlhšie. Podľa mňa je jeden zaručený návod ako nerozvariť cestovinu, a to ochutnávať ju v priebehu varenia. Ďalším dôležitým pravidlom v celej talianskej kuchyni je, že v jednoduchosti je krása. Talianske pokrmy majú byť pripravené jednoducho, chutne a hlavne rýchlo, čiže žiaden mix celej chladničky. Napríklad najobľúbenejšie cestoviny mojej mamy sú "Aglio, olio e peperoncino", čo sú špagety len s olivovým olejom, cesnakom a čili, neverili by ste aké sú úžasné! No a dôležité je tiež zmiešať cestoviny s omáčkou ešte na panvici, aby to spolu ešte aspoň minútu prešlo varom, tým cestoviny viac "nasiaknú" chuť omáčky. Postupne Vám pridám pár tipov na jednoduché skvelé cestovinové omáčky.
A čo pizza a slovenské faux pas? Myslím, že tým najväčším je kečup na pizzi, lebo sa určite nájde ešte veľa takých, ktorí si ju bez neho nevedia predstaviť. Ja by som dodala len toľko, že to nie je pizza ale koláč, a na ten si v pohode tiež môžete nahádzať celý obsah chladničky. Ja ako správna "Talianka" ostanem pri kráľovnej Margarite, čo je len paradajková drť, mozzarella a bazalka, a sem tam podľahnem diavole, kedže som blázon do čili. Ale sto ľudí, sto chutí, nech si každý je pizzu na akú má chuť. Neskôr sa s Vami podelím o recept na cesto, s ktorým sa mi zveril taliansky kamarát "pizzaiolo".
Ani jeden chod si neviem predstaviť bez syra, mojimi favoritmi sú jednoznačne Grana Padano, Parmigiano Reggiano, Pecorino Romano a Mozzarella di Bufala, neviem vôbec či sa niekde vo svete nájde nejaký ich konkurent, ak áno dajte mi prosím vedieť. Nepoznané nebíčko v ústach je vždy príjemným gastronomickým spestrením pre gurmánov ako som ja. Z mäsitých výrobkov je mojím favoritom prosciutto crudo, no a osobitnú kategóriu tvoria ryby a morské plody, ktoré sú podľa mňa najväčším darom talianskej stredomorskej kuchyne. Kalamáre, chobotničky, ančovičky, vongole, za ktorými by som sa išla aj roztrhať.
Potom je to neuveriteľné množstvo pokrmov zo zeleniny, rizotá, šaláty ako rukola, alebo caprese. Pod týmto názvom sa skrývajú dve jedlá, a to šalát z paradajok, mozzarelly a bazalky alebo sladká torta pôvodom z ostrova Capri. Ani neviem čo by som si dala viac, ale asi nejaký "dolce". Čo by som teraz dala za také
tiramisù alebo
babà, koláč typický pre Neapol.
Nie je nič lepšie ako sa najesť chutne a zdravo, byť najedený dobre a bez nafúknutia, byť hrdý nato, čo ste zjedli. O tomto je talianska kuchyňa, a ja sa teším ako sa s Vami podelím o moje najobľúbenejšie recepty. Teraz si idem otvoriť fľašu a dať za pohárik toskánskeho Chianti a porozmýšlať, ktorý bude ten šťastný prvý recept. Nazdravie.
4 veľké zrelé paradajky
